Banskoštiavnický geopark

    Štiavnické vrchy sú situované v oblasti stredného Slovenska. Spolu s pohoriami Vtáčnik, Pohronský Inovec, Poľana, Javorie a Kremnické vrchy sú súčasťou vulkanických pohorí, ktoré sú pozostatkami viacerých aktívnych sopiek v období mladších treťohôr. Z nich bola najmohutnejšia a najrozsiahlejšia práve Štiavnická sopka – Štiavnický stratovulkán.

Geológia

    Pri sopečnej činnosti striedaním lávových výlevov s explóziami vzniká zložitý kužeľ so strmými úbočiami a rozmanitým horninovým zložením. Odhaduje sa, že výška Štiavnického stratovulkánu mohla dosahovať až 3500 – 4000 metrov, jeho najvrchnejšia časť bola pokrytá snehom a ľadom. Geologické procesy spôsobili prepadnutie centrálnej časti kužeľa a vznikla tzv. kaldera s rozmermi 18 x 22 km. V záverečnom vývoji sopky sa centrálna časť kaldery sformovala do hrasťovej štruktúry. V priebehu 11 miliónov rokov sa denudačnou činnosťou dostali na povrch horniny z podložia sopky. Pri formovaní hraste vznikli zlomy, v ktorých sa vytvorili bohaté rudné žili zlata, striebra a farebných kovov. Vznikli tak predpoklady pre neskoršiu slávnu banskú činnosť tohto regiónu

Územie

    Územie geoparku zasahuje oblasť CHKO Štiavnické vrchy a čiastočne zasahuje aj do okolitých orografických celkov. Do záujmového územia okrem Štiavnických vrchov patria: Krupinská planina, Javorie, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Pohronský Inovec na území okresov Banská Štiavnica, Krupina, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Levice, Zlaté Moravce a Zvolen.

    Oblasť geoparku je rozdelená do 11 územných celkov turizmu: Štiavnické Bane a Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Vyhne, Pukanec, Nová Baňa, Levice, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Krupina. Do projektu Banskoštiavnického geoparku sú zapojené desiatky miest a obcí a sú rozdelené do troch zón: jadrová, ochranná a prechodná zóna.