"Zoznámte sa s geoturizmom..."
Na území geoparku sa nachádzajú Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina a Chránené územie TK Karancs Medves. Cerová vrchovina sa nachádza na juhu stredného Slovenska v okresoch Rimavská Sobota a Lučenec. Na juhu ju ohraničuje štátna hranica s Maďarskou republikou, zo severu tvoria jej hranice Rimavská a Lučenecká kotlina. V zmysle orografického členenia je súčasťou Matransko-slanskej oblasti.
Cerová vrchovina je ojedinelým geologickým územím. V mladších treťohorách ju budovali iba súvrstvia sedimentov. Najrozšírenejším horninovým typom sú pieskovce tzv. fiľakovského súvrstvia. V suchozemskom prostredí sa tu usadili vápnité prachovce s drobnými skamenelinami morských mäkkýšov, vyššie riečne štrky, piesky, jazerné íly a ryodacitové tufy. Vzácnosťou tejto lokality bola prítomnosť hnedého uhlia, ktoré sa tu ťažilo do roku 1948.
Zlom vo vývoji nastal koncom treťohôr, kedy prebiehala sopečná činnosť. Erupcie čadičových sopiek pokračovali až do starších štvrtohôr. Doliny sa vyplnili lávou, popolom a inými sopečnými produktmi. Postupne nastal jav zvaný inverzia reliéfu, kedy sa pôvodne vyššie položené miesta v dôsledku zvetrávania znížili a nižšie položené miesta sa zaniesli. Vplyvom štruktúrnych a litologických vlastností hornín je na území Cerovej vrchoviny možné nájsť príklady rôznych geologicko-morfologických útvarov a foriem. Ich stručný prehľad je v Tab. 1. Kontrastné zmeny sklonu svahov sú tu veľmi časté, hlavným znakom je výrazná prevaha konvexných tvarov nad konkávnymi a hranatých tvarov nad oblými. V maďarskej časti územia sa nachádza lokalita Ipolytarnóc známa najbohatším náleziskom treťohorných skamenelín na svete.
Do jeho územia patrí 28 obcí na slovenskej strane (južné časti okresov Rimavská Sobota, Lučenec a Veľký Krtíš) a 63 obcí na maďarskej strane (severná časť Novohradskej župy). Rozloha geoparku spolu je 1 578 km², z toho na slovenskej strane 336 km² a na maďarskej strane 1 251 km².
| Geologicko-morfologický útvar | Lokalita |
| Eróziou rozrušené sopečné kužele | Ragáč, Medveš, Monica, Bagova skala, Guda |
| Brekciové a lávové výplne vypreparovaných sopúchov | Hajnačský hradný vrch, Soví hrad |
| Čadičovou lávou vyplnené komínové žily | Šomoška, Steblová skala, Zaboda, Ostrá skala, Tilič, Črep |
| Bývalé lávové prúdy a pokrovy | hrebeň Ragáč-Borkút, belínsky prúd, Pohanský hrad, lávový pokrov Mačacej, Guda-Dobogov |
| Zvyšky veľkých kráterov – tzv. maarov s usadeninami kráterových jazierok | Kostná dolina pri Hajnačke, Hodejov, Fiľakovský hradný vrch |
| Vulkanicko-explozívna jaskyňa | Ebeczkého jaskyňa |
|
|