Banskoštiavnický geopark
Štiavnické vrchy sú situované v oblasti stredného Slovenska. Spolu s pohoriami Vtáčnik, Pohronský Inovec, Poľana, Javorie a Kremnické vrchy sú súčasťou vulkanických pohorí, ktoré sú pozostatkami viacerých aktívnych sopiek v období mladších treťohôr. Z nich bola najmohutnejšia a najrozsiahlejšia práve Štiavnická sopka – Štiavnický stratovulkán.
Geológia
Pri sopečnej činnosti striedaním lávových výlevov s explóziami vzniká zložitý kužeľ so strmými úbočiami a rozmanitým horninovým zložením. Odhaduje sa, že výška Štiavnického stratovulkánu mohla dosahovať až 3500 – 4000 metrov, jeho najvrchnejšia časť bola pokrytá snehom a ľadom. Geologické procesy spôsobili prepadnutie centrálnej časti kužeľa a vznikla tzv. kaldera s rozmermi 18 x 22 km. Vulkanické horniny zvyšku rozsiahleho stratovulkánu predstavujú plochu viac ako 2200 km². V záverečnom vývoji sopky sa centrálna časť kaldery sformovala do hrasťovej štruktúry. Hodrušsko-štiavnická hrasť v súčasnosti tvorí centrálnu časť pohoria Štiavnické vrchy. V priebehu 11 miliónov rokov sa denudačnou činnosťou dostali na povrch horniny z podložia sopky. Pri formovaní hraste vznikli zlomy, v ktorých sa vytvorili bohaté rudné žili zlata, striebra a farebných kovov. Vznikli tak predpoklady pre neskoršiu slávnu banskú činnosť tohto regiónu.
Územie geoparku
Územie geoparku zasahuje oblasť CHKO Štiavnické vrchy a čiastočne zasahuje aj do okolitých orografických celkov.
V prípade, že považujete niektoré informácie alebo oznámenia za skutočne dôležité, môžete ich v texte zvýrazniť napríklad takto.